Čo ma najviac mrzí
- keby som vedel viacej INFO o celiakii, mohli nám ju doma všetkým diagnostikovať už o veľa skôr
- chodil som poctivo na všetky preventívne prehliadky, odbery a pod., ale bohužiaľ testy z krvi na vyšetrenie celiakie sa nerobia štandardne
- chýba osveta
- veľa ľudí sa úplne dobrovoľne nechce dať poriadne vyšetriť (strach z lekárov, málo informácií, strach z biopsie)
- chýbajú reštaurácie, bufety a pod. (teplá strava) pre celiatikov
- ľudia z okolia celiatikov urobili za posledné roky VEĽMI veľa práce pre nás, pacientov a musíme stále „bojovať“ spoločne ďalej
- mojej manželky sa okolie často pýta: „…a Vy, chúďatko, to musíte jesť doma s nimi?“, keďže sme okamžite doma prešli na komplet bezlepkovú stravu/varenie. A vlastne varíme a jeme doma všetky presne rovnaké jedlá ako dovtedy, len „čisté“/bezlepkové a tým aj oveľa čistejšie a zdravšie (a nieje to žiadna „BIO strava“ a nieje to vôbec o toľko drahšie, ako si ľudia mylne myslia)
- niektorí pacienti sa domnievajú, že občas môžu bezlepkovú diétu porušiť… a že choroba sa môže u niekoho časom vyliečiť (táto diagnóza je totiž na celý život). Najmä u detí to vraj prejde. Neprejde.
- nevedomosť ľudí: ak pacient neabsolvuje odborné vyšetrenie a biopsiu na gastroenterológii, prichádza tým o možnosť predpisovania receptov a čiastočnej úhrady vybraných skupín bezlepkových potravín od zdravotných poisťovní (systém liekovej politiky SR)
- o celiakii a jej následkoch a vedľajších vplyvoch na človeka/organizmus (celiakia je multiorgánové ochorenie) sa málo píše a hovorí v časopisoch, rádiách, televíziách a pod.